Osud je spojený so všetkým tým, čo predstavuje život, a teda so všetkým, čo nás predstavuje v našom individuálnom vyjadrení. Okrem individuálneho, existuje aj kolektívny osud. Aj napriek tomu, že sme všetci súčasťou ľudskej rasy, nemáme rovnaké tváre, rovnaké odtlačky prstov, rovnaké chute alebo rovnaké skúsenosti. Často hovoríme, že čiary na dlani sú záznamom nášho osudu, lebo u žiadneho človeka nie sú totožné. Ak by sme položili otázku o kráse alebo o chuti, dostali by sme veľa rôznych odpovedí, čo je tiež odrazom individuality. Spájajú nás kolektívne prvky: doba, v ktorej žijeme, územie, ktoré zdieľame. Príslovie hovorí, že ani 20 spolužiakov, sa 20 rokov nehrá spolu, lebo každý má svoju vlastnú cestu, individuálny osud. Môžeme hovoriť o spoločnom osude, napríklad jedného národa, ktorý je ovplyvnený národnými dejinami, energiou priestoru, charakteristikami doby, v ktorej žije, politickou a ekonomickou situáciou. Aj keď sa nás tieto prvky dotýkajú, určite nás viac zaujíma náš individuálny osud. Politické rozhodnutia nás zaujímajú vtedy, keď majú na nás vplyv. Má zmysel kritizovať ich, iba ak našou kritikou niečo dosiahneme, ak máme ambície a záujem zaujať pozíciu politického vodcu, lebo máme v našom osude dané, starať sa o komunitu. Ak nič z toho v osude nemáme dané, sú politické debaty stratou času. Niekto sa venuje medicíne, niekto umeniu, iný rodičovstvu, iný poľnohospodárstvu. Je to v súlade s tým, čo si nesú vo svojich osudoch? Kto môže povedať, že má v tom úplne jasno, že vie, aká je jeho cesta? O svojom osude, nemôžeme vedieť všetko, pre niektoré veci, aby nám mohli byť odhalené, čas ešte len príde.
Existuje veľa náboženských a duchovných „receptov“ o tom, ako viesť dobrý život, pričom duchovný vodca je zvyčajne vzorom, ktorý nasledujeme. V prístupoch, zaoberajúcich sa individualitou, neexistuje univerzálny „recept“, ktorý by bol rovnako dobrý pre všetkých. Keď hovoríme o stretnutí s osudom, hovoríme aj o individualite každého jednotlivého človeka. Kto má duchovný spôsob uvažovania, pýta sa na tvorivú silu a energiu Boha. Nech už to nazveme akokoľvek, môžeme povedať, že vo všetkom, čo existuje, je určitá tvorivá sila: v ľuďoch, rastlinách, zvieratách, hviezdach, mineráloch, vo všetkom viditeľnom i neviditeľnom. Rovnaká iskra je prítomná v každom z prejavov života, ale každý z týchto výrazov je iný a individuálny. Niektoré náboženstvá oddelili božské od života na Zemi. Ľudia sa často pýtajú, kde je Boh, a pritom ukazujú hore. Prečo by Boh opustil to, čo stvoril? Tvorivá energia sa nachádza vo všetkom a jej prejavy sú rôzne, lebo tvorca má veľa tvárí. Sila, ktorá sa nachádza vo vode a v ohni, je rovnaká, aj keď ide o rôzne energie, ktoré sa navzájom popierajú. Ľudské bytosti majú duchovnú, božskú časť v sebe. Modliť sa k Bohu, ktorý je niekde hore, a zároveň sa arogantne správať voči najbližšiemu susedovi, je v skutočnosti arogancia voči samotnému Bohu.
To, či sa nám podarí naplniť svoj osud alebo nie, je otázkou slobodnej vôle
Vo filozofii IFA, považujeme všetko za duchovné. Všetko je vytvorené tvorivou energiou: kameň, rastliny, zvieratá, ľudia … Kým sme my v tej všetkej rozmanitosti? Akým sme prejavom tej tvorivej energie? Ako sa Boh prejavuje v nás? Máme niektoré spoločné znaky: všetci sme stvorení rovnakým spôsobom, cestou sexuality a genetiky, všetci časom fyzicky starneme. Na určité veci nemáme žiadny vplyv, lebo niektoré veci sa dejú automaticky pod vplyvom prírodných cyklov. Ženy si napríklad nevyberajú, či budú mať menštruáciu alebo nie (ak by to bolo na nás, pravdepodobne by sme ju nemali). Vieme, že zajtra vyjde Slnko; vieme, že nebude meškať, lebo Slnko vykonáva svoju misiu automaticky. Svoje poslanie napĺňa aj cyklus dňa a noci. Ak žaluď padne na úrodnú pôdu v správny čas, vyrastie z neho dub. Vedome si to vyberie alebo nie? Jeho misia je automatická. Život ľudí je zložitejší, lebo človek má slobodnú vôľu: môže robiť rozhodnutia a vyberať si. Napĺňanie poslania u človeka, neprebieha na princípe automatizmu, ale má možnosť výberu. V kontexte osudu to znamená, že na našej slobodnej vôli záleží, či budeme niečo realizovať alebo nie. Keby človek vládol nad Slnkom, pravdepodobne by v určitom okamihu povedal: „Tí tam, boli proti mne, dnes im radšej nedám Slnko.“ Niektoré veci nie sú závislé od našej vôle, aby sme ich nezneužili. Kdekoľvek človek ovplyvňuje prírodné zákony, zvyčajne nastane problém.
Princíp vlastnej zodpovednosti
Keď sa dostaneme na križovatku, zvolíme si smer, ktorým budeme pokračovať v ceste. Keď zvolíme smer, neskôr sa opäť dostaneme na križovatku a urobíme nové rozhodnutie. V živote sa neustále rozhodujeme, kvôli tomu, že naše poslanie sa neodvíja od princípu automatizmu, a ani náš osud nie je presne definovaný. Vďaka slobodnej vôli môžeme naplniť to, čo nám je určené a nemusíme. Takmer nikto nemôže splniť všetko. Sme neustále pozadu kvôli nedostatku povedomia o tom, čo nám je v osude dané. Ak si niekto vo veku šesťdesiatpäť rokov spomenie, že má v osude dané mať dieťa, realizáciu tejto časti osudu už zmeškal. Vzhľadom na to, že v každom z nás sa nachádza božská časť, nemá zmysel spoliehať sa na nejakého „generálneho koordinátora“, ktorý zhora dohliada na to, či sme na správnej ceste a aké rozhodnutia robíme. Keď si uvedomíme, že duchovná sila je v nás, a nie niekde „vonku“, vráti nám to späť zodpovednosť za náš vlastný život. Sme tvorcami svojho vlastného osudu. Ak by sme si povedali: „Niekto zhora dáva na mňa pozor!“ – a prešli by sme cez cestu aj keď je semafor červený, kto by bol zodpovedný za naše utrpenie? Je to fanatizmus, ktorý nás niekedy stojí život. Tvorivá sila je v každom z nás a zabezpečila nám intuíciu a zdravý rozum. Vďaka tomu môžeme rozpoznať červené svetlo ako nebezpečenstvo. Ak sme smädní, nevzývame Boha, aby nám zabezpečil vodu, ale sami pre to niečo urobíme. Voda už bola vytvorená, je na nás, aby sme ju pohľadali a používali. Riešenia sú staršie ako naše stretnutia s výzvami, len je dôležité ich nájsť.
Ľudia sú často zameraní na to, že chcú peniaze, ale zároveň nerozumejú procesom, ktoré vedú k finančným ziskom. Najprv je potrebné, aby bola prítomná plodnosť na úrovni ideí: „Čo by som mal robiť, aby som získal peniaze?“ Ďalším krokom je hľadanie pracovných príležitostí a začať pracovať. Nevyhnutná je aj socializácia v zmysle: „Ako môžem osloviť ľudí, ktorí potrebujú to, čo robím?“ Charizma je potrebná, aby si nás ľudia všimli a chceli s nami spolupracovať: „Ako zatraktívniť svoj produkt alebo službu pre ostatných, aby mi za ne chceli aj zaplatiť?“ Všetky tieto procesy sú nevyhnutné na to, aby sme zarobili peniaze. Myseľ najprv hľadá riešenia a až potom ideme k činom. Môžeme prizvať energie, ktoré nás prebudia k produktívnejšiemu mysleniu. Archetyp energie „dobrého šťastia“ môže skrátiť cestu k príležitosti, urobiť ju „mäkkou a hladkou“, ale opäť je len na nás, či sa tejto príležitosti chopíme alebo ju premeškáme. Peniaze sú hmotným prejavom, ktorý by mal viesť k pocitu blahobytu. Blahobyt je jednou z energií, ktorá podporuje uskutočňovanie snov. Môžeme byť obklopení vodou a aj napriek tomu zostávať smädní, kým si neuvedomíme, že sa musíme napiť. To sa nedeje automaticky, samo o sebe, ale vyžaduje to našu aktivitu a vedenie. Tvorca vytvoril vodu a dal nám intuíciu a zdravý rozum, nemá dôvod už ďalej zasahovať. Máme k dispozícii všetko potrebné, preto v rámci uskutočňovania osudu, neprenášame zodpovednosť na niečo, čo je mimo nás, ale sme tvorcami vlastnej cesty.
Rovnakérozhodnutie a odlišné výsledky
Rozhodnutie, ktoré urobíme dnes, ovplyvní náš zajtrajšok. Niekto netoleruje svojho šéfa, a z toho dôvodu sa rozhodne opustiť svoju prácu. Ak nemá žiadnu ideu ako ďalej a nehľadá príležitosti pre nové zamestnanie, je to rozhodnutie, ktoré bude mať za následok nedostatok financií, čo ohrozí jeho existenciu. Niekto iný, sa v tej istej situácii, môže zároveň nachádzať v časti životného cyklu, v ktorom potrebuje začať samostatne podnikať. Má na to dostatok vedomostí a zdrojov, ak sa odváži riskovať, bude napredovať. Rovnaké rozhodnutie u rôznych ľudí, ktorí sa odlišujú tým, že sa nachádzajú v rôznych životných cykloch, prináša odlišné výsledky. Preto rady, ktoré dostávame od ostatných, zvyčajne nie sú zlučiteľné s našim osudom, lebo jednoducho pochádzajú iba z jednej z možných individuálnych skúseností. Toto sú názory, ktoré vznikli z niečej skúsenosti, z niečieho modelu. Koľko poznáme ľudí, ktorí sa v živote nestratili? Veľmi málo. Bez ohľadu na to, všetci ľudia dávajú druhým rady. Často počúvame radu: „Počúvajte, čo vám hovorí váš vnútorný hlas!“ , ale vnútorný hlas si môžeme ľahko pomýliť s emóciami. Zvyčajne sa chceme zbaviť niečoho, čo nám vytvára emočné nepohodlie, ale to nie je vždy múdre. Napríklad matka nie je spokojná s výberom dcérinho manžela. Vnútorný hlas jej hovorí: „Je to nezodpovedný „tupec“, bez práce, nevie sa postarať o rodinu.“ Pritom cíti hnev, možno až nenávisť voči nemu. Hovorí, že neznáša svojho zaťa, ale svoje vnúčatá miluje. Chce sa zbaviť toho, čo vnútorne neznáša. Ale jej vnúčatá sú vytvorené ako dcérou, tak aj zaťom. Nenávisťou voči ich otcovi, nenávidí aj časť dieťaťa. Jej túžba zbaviť sa svojho zaťa, je pre jej vnúčatá deštruktívna – týmto smerom ju vedie vnútorný hlas.
Kde sme boli pred príchodom do tohto života
Predtým, ako sme prišli do viditeľného sveta (AJE), existovali sme v paralelnom svete (ORUNE). Keď sa narodíme vo viditeľnom svete, prichádzame z ORUNU; keď zomrieme, vrátime sa do ORUNU. Náš osud je definovaný v ORUNE už predtým, ako vstúpime do viditeľného sveta. Nemáme vedomú mentálnu spomienku na tú časť existencie, ktorá veci v živote robí komplexnými. Tehotenstvo je čas prechodu z neviditeľného do viditeľného sveta, svet „pomedzi“, hoci genetika sa už realizovala. Duša sa nasťahovala v okamihu počatia a prebieha proces vytvárania tela. Procesu prechodu z neviditeľného do viditeľného sveta môžeme lepšie porozumieť, ak pozorujeme, ako prebiehajú migrácie. Napríklad kvôli následkom vojny odišli niektorí ľudia z našich území do úplne cudzieho sveta. Z miesta, ktoré považovali za svoj domov, kde nechávajú rodinu a priateľov, museli ísť do sveta, kde sú cudzincami. Cítia túžbu po mieste, odkiaľ prišli, ale v tom druhom svete si časom nájdu zamestnanie, nájdu si priateľov, založia si rodinu a majú deti. Kde sú teraz doma? Plne sa socializovali v inej krajine alebo ich srdce ťahá späť? Možno niekomu sľúbili, že sa po odchode vrátia, ale časom si vytvorili nový domov. Niekto sa ľahšie socializuje a začleňuje do novej kultúry, niekto ťažšie, mnohí zostávajú zaseknutí medzi dvomi svetmi. V paralelnom svete, ORUN, sme tiež súčasťou spoločnosti. Máme duchovných rodičov, priateľov, partnerstvá i deti. Po príchode do viditeľného sveta ich opúšťame. Keď začneme po nich túžiť alebo nás začnú volať, aby sme sa k nim vrátili, čo sa stane s našou socializáciou a celkovou existenciou vo viditeľnom svete? Intuícia nás bude navádzať k zničeniu všetkého, čo nás spája so životom tu. Vnútorný hlas nám vtedy hovorí: „Život nemá zmysel, nikto mi nerozumie, som na svete sám … Načo som tu?“ Spomíname si na sľuby, ktoré dávame v tomto živote, a presne chápeme, odkiaľ pochádza pocit túžby. Na sľuby, ktoré sme dali pri odchode z ORUNU sa už nepamätáme, ale aj napriek tomu, oni majú vplyv na náš život, sú uložené v našej duchovnej podstate.
Božstvo v nás: ORI
Predstavuje našu duchovnú podstatu, ktorá existovala už predtým, ako sa spojila s našou genetikou, aby sme získali naše telo, myšlienkové, emočné a duchovné balíčky nášho dedičstva. Duchovné bytie, individuálna podstata, ktorá je našim jadrom, sa vo filozofii IFA nazýva ORI. Je to naše individuálne duchovné božstvo, ktorého viditeľným predstaviteľom je hlava (rozhodnutia sú na úrovni hlavy, rovnako ako tretie oko, náš kompas). Duša (ELEDA) je širší pojem. ORI nesie plán života, je zodpovedný za naše duchovné smerovanie a za všetky kľúčové udalosti v našom živote. Ak je ORI taký dôležitý, že záleží na ňom, či nájdeme svoju cestu alebo nie, aká dôležitá je potom starostlivosť oň? Viac ako čokoľvek iné. Ako sa ale môžeme starať, keď ani nevieme, že ho máme? ORI nás priviedol do života, aby sme sa realizovali, a po príchode sem sa stalo to, že sme zabudli, že ho máme.
Vplyv genetiky
Kada se Ori spaja sa genetikom ulazeći u vidljiv svet, 7 generacija direktnih donatora sastavlja novo biće. Ako bismo okupili 30 članova porodice i predložili im da svi zajedno provedemo dva meseca u istom prostoru, kako bi to izgledalo? Kako bismo uskladili 30 različitih mišljenja? Kako bismo donosili odluke? Svako od nas unutar sebe ima barem 254 pretka. Kako funkcionišemo sa svim tim različitostima unutar sebe? Koncept genetike je dovoljan razlog da zaboravimo svoj individualni deo. Koliko je naših predaka razumelo sudbinu? Koliko njih je stvarno živelo sebe? Od predaka ne nasleđujemo samo fizička svojstva, nego i emotivne i duhovne pakete. Svi ti glasovi su u nama i oko nas. Kako da Ori bude funkcionalan, a ne u komi ili u paralizi, ako mu govorimo: – Ne želim ni da čujem za tebe, jer je opasno da budem svoj! Ko će me prihvatiti? Moram se prilagoditi! Uloga mentala je da prevodi Ori na nama razumljiv jezik, ali je mental zaboravio na Ori i osamostalio se, pa želi kontrolu. Razum koji funkcioniše linearno ne može da razume koncept duše, jer je duša veća od njega, niti može da razreši nešto što je iz duhovnog izvora. Kad bi naučnici radili isključivo iz onoga što im je poznato, ne bi bilo nikakvog otkrića. Vođeni su intuicijom, duhovnim osećajem da tamo nešto postoji.
Duchovná starostlivosť je nepretržitý denný proces
Najprv musíme pochopiť, že nemôžeme ovládať všetko. Ak si nevážime to božské, ako môžeme očakávať, že nám bude pomáhať? Ak ho neuznávame, ORI nám povie: „Veľa šťastia nabudúce,“ a opustí nás. Ak veľmi dlhú dobu nepremýšľame, nehľadáme, nepýtame sa samého seba, naša duchovná časť je ako v klietke, umlčaná. Možno ho budeme hľadať neskôr o pár desaťročí. O čom nám bude najprv hovoriť? O úzkosti, odmietaní, izolácii … Duchovná práca nie je len terapia. Stačí nám keď sa najeme jedenkrát za život? Každý deň prijímame jedlo, spíme, aby sme sa revitalizovali, neustále dýchame vzduch, prijímame a vylučujeme vodu, kúpeme sa. Robíme to všetko preto, aby sme sa udržali fyzicky nažive. To isté by sa malo robiť pri udržiavaní našej duchovnej časti. Sme radi, že nás niekto vidí ako fyzický objekt, alebo by sme boli radšej, keby nás videli ako celú bytosť? Keď pozdravíme svoju duchovnú časť a prejavíme k nej hlbokú úctu, tak jej dáme právo na existenciu. Zdroje revitalizácie máme v sebe a okolo seba, vo všetkom, čo existuje. Potrebujeme niečo doplniť, niečo vylúčiť, tie procesy sa realizujú neustále. O svoju duchovnú časť by sme sa mali neustále starať, ale keďže máme slobodnú vôľu: môžeme, ale aj nemusíme. Život pôjde ďalej aj bez toho.
Nič sa nám nedeje, čo sa ešte nestalo
Už pred tým, ako vznikne výzva, existuje riešenie. Odpradávna až do súčasnosti sa ľudský život točí okolo rovnakých vecí: niekto hľadá zdravie, niekto rešpekt, iný uznanie, niekto lásku. Technologický pokrok nie je emocionálnym pokrokom. Z pohodlia technologicky vyspelej civilizácie sa opakovane deje to, že príde obdobie, keď stratíme hodnoty, civilizácia sa zrúti a následne sa stavia od základov, o čom nám hovorí aj mytológia. Nedeje sa nám nič, čo by sa už niekomu predtým nestalo, a zároveň nemôžeme ani nič nové vymyslieť. Z pohľadu genetiky vidíme, že neexistujú žiadne nové výzvy, ale že všetko je už len reprízou. Novú bytosť tvoria fragmenty predkov, hoci je to jedinečné genetické spojenie. Nemôže sa nám stať nič, čo predtým nebolo ľudské. Nemôžeme vymyslieť novú emóciu, aj keď niektoré emócie môžu byť novo objavené v rámci našej individuálnej skúsenosti.
IFA, energia múdrosti, pracuje s ľudským osudom
IFA pracuje s 256-timi mytologickými príbehmi (ódami, ODUA), ktoré sa dotýkajú všetkých možných situácií, ktoré môžu človeka v živote stretnúť. IFA je energia (archetyp) múdrosti. Pracuje s ľudským osudom tak, aby sa mohol realizovať: odhaľuje ho, prebúdza myseľ, aby ho mohla pochopiť a udáva smer, ktorým má ísť. Pre myseľ, ktorá nevie, že existuje osud, alebo že existuje ORI, je práca s osudom príliš abstraktná. IFA nás podporuje na ceste uvedomenia a následnej realizácie božstva v nás samých. Usmerňuje nás v tom, ako sa zamerať k porozumeniu, nasledovaniu a realizácii svojho individuálneho osudu. Médiom medzi ORI (božstvom v nás) a rozumom je systém divinácie IFA. Systém divinácie nám slúži na to, aby sa nám sprístupnili informácie uložené v našom ORI. Radíme sa s duchovnou časťou seba a IFA kňaz nám v tom procese pomáha získať informácie zrozumiteľným spôsobom. Môžeme dostať odpovede a potom sa už nemusíme stratiť, pretože máme ORI, máme energiu múdrosti, máme nástroj divinácie. ORI nám ukáže, či ideme správnou cestou, či je potrebné niečo napraviť, či k tomu potrebujeme nejaký prostriedok, a ktoré rozhodnutie je pre nás zaujímavé, či ako konať, aby sme z konkrétnej situácie vyťažili maximum. Nie každý osud je skvelý, môže nás viesť smerom, ktorý pre nás nie je dobrý, aj napriek tomu, že sa nám predtým zdal zaujímavý. Povedzme napríklad, že sme dali prísľub, že sa vrátime o päť rokov, ale medzitým sme zmenili názor. V takom prípade je potrebné korigovať priebeh osudu. Napríklad, keď niekto, kto odchádza z ORUNU do viditeľného sveta, dá prísľub: „ Čoskoro sa vrátim!“. Ak je to naše dieťa, určite nepovieme: „ No, dobre, nech odíde!“, ale budeme bojovať za zvrátenie jeho osudu, aby sme ho udržali v živote. Je to inštinkt. Ak je niekto chorý, väčšinou nehovoríme: „ Tak to má byť, nech trpí!“, ale hľadáme riešenie, lebo nie sme odolní voči bolesti. Ak chceme niečomu porozumieť na duchovnej úrovni, stačí pozorovať život, lebo duchovno je život. Učíme sa zo životných skúseností. Duchovno je myslieť aj na to, ako sa dajú zarobiť peniaze. Duchovno je aj prežívať vášeň, potešenie a sex. Otázka nie je áno alebo nie, ale : „Je v tom čine rešpekt alebo znehodnotenie?“ Naprogramujeme jedlo, ktoré varíme kliatbou alebo požehnaním? V obidvoch prípadoch ide o duchovný akt, či už konštruktívny alebo deštruktívny, pretože duchovno nepredstavuje iba bielu farbu.
Niečo si vyberieme a niečo dostaneme do balíka
Niekto si všimne, že sa mu v oblasti partnerstva nič nedeje: „ Partnerstvo mi v živote chýba.“ ORI nám vysvetlí prečo je to tak. Jeden ORI povie, že tento stav je výsledkom genetiky, iný povie, že má pakt, tretí povie, že si sám dal sľub, že už nikdy nebude trpieť pre lásku. Príčiny sú individuálne, je individuálne aj to, koľko času bude niekto investovať do obrátenia svojho osudu a aj samotný spôsob práce je individuálny. Ľudia väčšinou hľadajú okamžité riešenia a záchranu od života. Hovoria: „ Aj tak sa to raz skončí!“ Je to ako povedať: „Teraz sa najem, nech to mám za sebou, aby som nemusel myslieť na to, čo budem jesť zajtra.“ Ale ani smrťou to nekončí, lebo si so sebou vezmeme aj svoje nevyriešené problémy. Rovnako ako sa staráme o hygienu svojho tela, aspoň do takej miery by sme sa mali starať o svoju duchovnú hygienu. Ak naša duchovná časť nie je pripravená na život, môže sa nám stať, že stretneme niekoho, kto je dôležitý pre náš osud, ale nespoznáme ho. Vyhlásime, že nie je dokonalý a perfekcionizmus sa stane jedným z najlepších spôsobov, ako zabrániť životu v jeho ďalšom vývoji. Keď požadujeme o viac peňazí, znamená to hneď, že od nás budú nakupovať iba osvietení ľudia, ktorí nás radi zaplatia? Nie, lebo niečo si vyberáme a spolu s tým dostaneme balík. Povedzme, že pred vstupom do života sme s niekým uzavreli partnerskú dohodu. Rodíme sa cez genetiku, čo znamená, že sa spájame s partnerskými skúsenosťami našich predkov: matka trpela v láske, stará mama bola sklamaná z mužov, prababka žila sama a život považovala za utrpenie. Dedíme to všetko a všetko to spolu ovplyvňuje spôsob, akým realizujeme náš plán partnerstva. Môžeme byť s niekým energeticky kompatibilní, ale sme súčasťou určitej genetiky, a všetky tieto skúsenosti sú súčasťou nášho podvedomia. Možno sme si jeden druhého zvolili pre seba už predtým, ale nevybrali sme si genetické balíky, ktoré sú navzájom spojené. To je život.
Pripravenosť pre život, namiesto úniku do fantázie
Prizvime božstvo v nás k životu. Pozdravme svoj ORI s úctou. Preskúmajme samých seba: „ Kto som? Odkiaľ pochádzam? Prečo som tu?“ Je potrebné prebudiť tú časť seba, ktorá sa už dlho nachádza utlmená, lebo teraz naozaj chceme počuť to, čo nám má povedať. Keď sa začneme napájať na božstvo v nás, nemôžeme očakávať, že sa zrazu celý zmeníme, ani že prestanú existovať naše doterajšie návyky, charakter a vzorce správania. ORI bude nedôverčivý, a myseľ nás bude vracať späť, k starým vzorcom. Takto vyzerá začiatok spolupráce samého so sebou. Čo ale nemôžeme urobiť, je vzdať sa. Ľudia bez vytrvalosti, sklamaní z toho, že riešenia neprídu zo dňa na deň, hovoria: „Snažil som sa, ale nič sa nezmenilo, vraciam sa k starej ceste“ – a tým sa na svoju vlastnú škodu vzdávajú časti samých seba. Ak nás niečo bolí, radšej ideme k lekárovi, aby nás zachránil „čarovnou tabletkou“ a nie sme ochotní skúmať, ako sme sa do toho stavu dostali. Chceli by sme zázrak a niekedy je len potrebné pracovať na tom, aby sa určitý stav nezhoršil. IFA je veda o vlastnej zodpovednosti, a preto nie je populárna: nesľubuje čarovný prútik. Existujú najsilnejšie rituály, ktoré však nesľubujú oslobodenie od výziev. Výzvy sú súčasťou života a je len na nás, aby sme boli pripravení sa s nimi vyrovnať. IFA nám dáva pri tom smer. Ak si povieme: „Nemôžem vystáť šéfa!“ IFA zostane realistická a môže povedať: „Problém nie je v šéfovi, ale je potrebné si rozvinúť tolerantnosť. Kto to však rád počuje? Jednoduchšie je počuť: „Odíď z práce, počúvaj svoj vnútorný hlas, ak veríš, peniaze jednoducho prídu priamo z vesmíru!“ Spolupracujeme s ORI, aby sme sa vedeli rozhodovať a vybrať si to lepšie, aby sme boli pripravení na život a jeho výzvy, ktorým máme čeliť.